Obec Žitná-Radiša

Vznik

Najvierohodnejšou možnosťou pôvodu názvu obce je odvodenie jeho slovného pôvodu od charakteru územia, v ktorom sa postavila. Na sútoku potokov Omasninná a Radiša bolo močaristé územie, na ktorom rástlo sítie (juncus, maďarsky szittyó) alebo sitina, vysoká tráva rastúca obyčajne v mokrej pôde, ktorá rastie ešte aj v súčasnosti v niektorých lokalitách v okolí obce. Názov Sithna, Sithne, preto môže znamenať skôr sitinu ako žito. Deriváty slov sítie, sitina sa pri tvorení geografických názvov využívali v slovenčine od najstarších čias, najstaršie doklady z oronymie (názov vrchu Sitna – Sitieň/Siten) a z hydronymie (názov rieky Sikenice – Sitnica) sú známe od prvej polovice 13. storočia, z ojkonymie (Sitno, Nižná Sitnica, Vyšná Sitnica), od začiatku 15. storočia. Geografické názvy dostali názvy podľa základného významu východiskových slov, podľa močiarneho porastu objektu alebo jeho blízkeho okolia. V období vzniku obce obyvatelia vykonávali skôr stavebné a iné zabezpečovacie práce a osievali iba malé, nezalesnené plochy. V roku 1483 sa uvádza obec ako Sithna, Sithne a až v roku 1493 je použitý prvý názov s písmenom Z – Zythna. Vtedy už bolo poľnohospodárstvo viac rozvinuté, v obci bol aj mlyn, možno preto sa pridalo do názvu písmeno Z. Obyvateľstvo však ešte stále plnilo úlohy podhradia.

Poloha obce

Obec Žitná sa rozprestiera v doline pod Rokošom, v smere od západu na východ okolo potoka Omastinná. Okolité lesy z východnej strany sú pomenované: Brúsne, Kalište, Hodislavy, Hôrky, Plačkov, Pod Melkovou skalou, Strečkov, Kopanica, Cerník, z južnej strany je to Vinohrádok, Stráňa, Gánok, Beňovské zo západnej strany: Zlatné a Breziny od severnej strany: Drieňová, Skalky, Roháčová a Rakovec.

História názvu obce

Názov obce Žitná i Radiša sa prvýkrát spomína už v roku 1294 - Stanovisko Nitrianskej kapituly k výmene majetkov medzi správcom kráľovských stajní Matiášom a Petrom, sy-nom magistra Báša, kde je okrem iného uvedené „Castrum suum Vgrog vocatum in – – – – – – – et vniuersas possessiones suas ad ipsum Castrum pertinentes – – – – – – Pollusan, Baan, Nezche, Vgrog, Bancueh, Sythna, Radis, villam sub Castro Macharnuch et Sonko! „possessionum quatuor villas (majetok 4 osád), scilicet Tolmach (Tlmače), Bors (Starý Tekov), que quondam Aladarij et Rumani iobagionum – – – – – – fuit, Muhy (Mochovce, dnes časť Kalnej nad Hronom) et Puth (?) nominatas dedit Petro memorato“. 
Z roku 1294 je aj druhá listina, ktorá rieši tento spor: Rodina kráľovského správcu stajní Matiáša Čáka sa pýta Nitrianskej kapituly, kedy sa uskutoční rokovanie o prepise výmeny majetkov s Petrom synom magistra Báša.
V roku 1295 boli vydané dve listiny:

• Ostrihomská kapitula sa písomne obrátila na Nitriansku kapitulu na zaujatie stanoviska k rokovaniu o výmene majetkov medzi Matejom, správcom kráľovských stajní a Petrom Bášom.
• Potvrdenie Ostrihomskej kapituly magistrovi Matúšovi Čákovi na výmenu hradu Uhrovec, kde sú znovu uvedené názvy hradných majetkov.

Stredoveká obec Žitná nadobudla pomerne veľký význam vďaka tunajšej mýtnej stanici, z ktorej mýto patrilo vždy Uhrovskému panstvu. Niekdajšia dedina Žitná (POSSESSIO SYTNA, 1295) sa koncom 15. storočia uvádza ako mestečko OPPIDUM ZYTHNA – 1493. Treba podčiarknuť, že Žitná bola jedným zo šestnástich miest ako Trenčín, Žilina, Bánovce, Ilava, Rajec, Považská Bystrica a niektoré ďalšie. Koncom 16. storočia však svoj význam stratila v prospech neďalekého Uhrovca a spomína sa už iba ako PAGUS, teda už nie mestečko ale iba obec Žitná.

História obce

Majiteľmi obce Žitná boli uhorskí králi Karol Róbert a potom jeho syn Ľudovít z rodu Anjou. Neskôr veľmoži Ctiborovci z Beckova a po nich veľmoži Pongrácovci. Až do roku 1481, kedy vznikla obec Uhrovské Podhradie, teda takmer 250 rokov, úlohu vlastného podhradia pod Uhrovským hradom plnila obec Žitná. Táto obec v tomto čase predstavovala hospodárske a administratívne centrum panstva. Bývalo tu služobníctvo a úradníctvo hradu a panstva a dokonca v roku 1493 sa stala Žitná mestom. V Žitnej boli dva pánske majere, pivovar, pánsky mlyn, mýtna stanica, býval tu správca panských mýtnikov, panský kuchár a ešte v roku 1548 tu býval panský provizór. Obec Žitná v týchto rokoch mala povolené dvakrát do roka poriadať výkladný jarmok. Prvá historická pečať Žitnej je datovaná rokom 1733, kruhopis znie SIGILLVM „PAGI ZITNIA“. 

Koniec 18. a začiatok 19. storočia bol poznačený veľmi neúrodnými rokmi, v dôsledku čoho vypukol mor a neskôr cholera, ktoré spôsobili stratu takmer polovice obyvateľov Žitnej i Radiše.
Z toho obdobia sa nám zachovala povesť o prameni Dobranská. Tento prameň kvalitnej pitnej vody sa nachádza pod vrchom Melková skala, takmer na hranici chotárov Žitnej a Uhrovského Podhradia
a od roku 1967 je zachytený pre jestvujúci vodovod Žitná – Rybany. Údajne kedysi popri tomto prameni viedla cesta z Podhradia do Žitnej a povesť hovorí, že jedného dňa sa touto cestou uberal svadobný sprievod, pod ktorým sa zrazu prepadla zem a svadobníkov spolu s koňmi a vozmi zaliala voda a viacej ich nikto nevidel. Je celkom možné, že na tejto povesti je i kus pravdy a na uvedenom mieste sa môžu nachádzať krasové a iné podzemné priestory alebo i jaskyne.

V rokoch 1836-38 vznikla na rázcestí obcí Omastiná a Uhrovské Podhradie v chotári obce žitná sklárska huta. Pomenovanie dostala od českých sklárov Karolinenthal. Od roku 1874 ju nazývali „Horná huta“ (ustrina vitri superior) alebo Oberhütte Karolinenthal, preto v súčasnosti bude dobré používať dnešný názor Karolintál alebo pôvodný Karolinenthal. V tejto sklárskej hute bolo zamestnaných okolo 60 robotníkov vrátane odborníkov a vyrábali sa tu fľašky a poháre všetkých druhov, cylindre na petrolejové lampy a ďalšie úžitkové veci zo skla. Táto skláreň zanikla v roku 1909, keď gróf Zay vypovedal jej majiteľovi Ružičkovi nájomnú zmluvu a presťahovaná bola do Lednických Rovní.

Veľký požiar, ktorý vypukol v mesiaci september roku 1890 v obci Žitná, takmer zničil celú obec. Nezhorelo iba 5 domov na okraji obce.

V auguste 1914 vypukla I. sv. vojna, ktorá rozvrátila hospodárstvo Rakúsko – Uhorska. Na obyvateľov doľahla bieda a hlad. Okrem nezamestnanosti tu bol i národnostný útlak. Na školách všetkých stupňov sa muselo vyučovať iba po maďarsky. Z obce Žitná postupne narukovalo na front 64 mužov vo veku od 18 do 50 rokov a počas štvorročného trvania vojny zahynulo s nich na frontoch v Rusku a Taliansku 12, viacerí sa vrátili zranení a dokaličení.

V roku 1924 vtedajší obvodný notár Ševela založil v obci Žitná ohňohasičský spolok, ktorého sám bol veliteľom a tento spolok mal 20 členov. Týmto sa začína v našej obci datovať začiatok organizovanej kultúry, keď vtedajší hasiči začali s nacvičovaním divadelných hier a pre občanov poriadali tanečné zábavy, tzv. hasičské bály.

Začiatkom roku 1944 sa začala príprava na Slovenské národné povstanie. Dušou týchto príprav v našej obci bol komunista Kušnier Štefan. SNP si zasluhuje výnimočné postavenie v našich dejinách, lebo bolo previerkou vlastenectva, kresťanstva, ale i skúškou charakteru nielen Slovákov samých. Naše, vtedy ešte samostatné obce Žitná a Radiša privítali začiatok SNP spontánne, lebo týmto sa začal boj proti fašizmu, ale i proti domácim klérofašistom. Zo Žitnej v SNP bojovalo so zbraňou v ruke 18 mužov a z Radiše 12 mužov. V škole v Žitnej zasadal počas mesiacov september až október 1944 ORNV, kde bola i prevádzky schopná vysielačka. V hostinci u vdovy Čukanovej bola zriadená pre partizánov obuvnícka dielňa a v dome Ondreja Patru kuchyňa. Žitná aj Radiša boli oslobodené 4. apríla 1944 a nasledujúci deň sa cez ne presunovala vojenská kolóna smerom Kšinná - Trebichava.

V roku 1947 bol zavedený do našich obcí elektrický prúd, čo bolo prvým krokom k zlepšeniu životných podmienok.